Opaľovanie alebo slnenie je činnosť, pri ktorej je pokožka vystavovaná ultrafialovému žiareniu s cieľom stmaviť ju. Najčastejším spôsobom je prirodzené opaľovanie na priamom slnku, zvyčajne na plážach, pri bazénoch alebo v parkoch. Popri tom sa na opaľovanie využívajú aj soláriá, ktoré sú vybavené umelým žiaričom ultrafialového žiarenia, tzv. horským slnkom.

V Európe a v Amerike 20. rokov 20. storočia sa opálenie považovalo za nemiestne, lebo bolo stotožňované s ľuďmi nižších vrstiev, ktorí pracovali vonku. Práve z tohto dôvodu uprednostňovala vyššia spoločnosť konzervatívne oblečenie. Ženy nosili dlhé sukne, dlhé rukávy, rukavice, klobúky, šatky. Typické bolo aj používanie ľahkých slnečníkov tzv. parazolov. Opaľovanie začalo byť trendy na začiatku 20. rokov minulého storočia. Ako zásluha sa to pripisuje módnej ikone Coco Chanel. Bola na dovolenke, na ktorej sa jej pokožka krásne opálila a samozrejme to neušlo očiam verejnosti. Verejnosť sa išla zblázniť a všetky ženy nasledovali tento trend. A pretože bola nie len nadaná návrhárka, ale aj dobrá obchodníčka, začala v rámci kampaní svojej značky opálenú pokožku prezentovať a svoju vlastnú vizáž výborne predala.

Ani spomínaná ikona Coco Chanel však nebola úplne prvá, ktorá objavila blahodárne účinky opaľovania. Zatiaľ čo ona udala s opaľovaním trend z hľadiska módy, lekár Niels Finsen poukázal ešte skôr na zdraviu prospešné účinky opaľovania na ľudský organizmus, ktoré prináša pobyt na slnku. V roku 1903 získal Nobelovu cenu za svoju svetelnú terapiu, ktorou dokázal, že za pomoci svetla je možné liečiť niektoré druhy kožných ochorení. Opaľovanie na samom začiatku nemalo nič spoločné s módou alebo estetikou ale so zdravím.

Opálená pokožka sa postupne stala symbolom bohatstva a luxusu. V tej dobe bola slávnou aj Josephine Bakerová, speváčka s karamelovou farbou pokožky. V 50. rokoch sa spoločne so zvýšením popularity bikín a dovoleniek zvýšila aj obľuba hnedej farby pokožky.

Prvá UV lampa využiteľná aj v soláriách môže za svoju existenciu ďakovať náhodnému objavu. V roku 1970 nemecký vedec Friedrich Wolf, ktorý je často spomínaný ako otec opaľovania v soláriu, začal skúmať vplyv umelou cestou vytvoreného UV svetla na výkon atlétov. Popri tom si všimol veľmi zaujímavý vedľajší účinok. Pokožka športovcov zostala opálená. Ohromený svojím poznatkom vytvoril prvé zariadenie, ktoré bolo schopné opáliť pokožku bez slnečného žiarenia.

V súčasnej dobe ja opálená pokožka IN. Mnoho výskumov preukázalo, že ľudia s opálenou pokožkou sa cítia byť atraktívnejší, chudší, sebavedomejší, či zdravší. Opálenie dokáže zakryť rôzne poškodenia kože a dokonca aj zvýrazňuje svaly, čo je veľké plus pre športovcov. 🙂